Zoznámte sa s jedným z koní, s ktorým klikám a je jednoznačne súčasnou výzvou:
Molly patrí medzi tie inteligenciou obdarené. Učí sa rýchlosťou svetla, ale emočne.... emočne ten život na zemi nie celkom zvláda...lepšie povedané, ona ho zvláda svojím spôsobom, je ak omalé dieťa, ktoré sa hneď rozplače, keď nemá to, čo chce... akurát, že ona sa nerozplače, ale vybuchne od zlosti... ale nebudem predbiehať...
Molly je kobyla, s ktorou som začala klikať pred cca 8 rokmi. Vedela som veľké nič, len úlomky naučené zo školy Alexandra Nevzorova, ktorý teda kliker nepoužíva, ale princípy učenia pomocou odmien áno. Netušila som nič o emóciach, o slepých uličkách, do ktorých nás kliker môže s niektorými koňmi priviesť. Molly patrí k týmto koňom. Niekedy som z toho v depresí, ale v podstate som vďačná životu za to, že je mojou učiteľkou.
Je to kobyla, ktorá patrí medzi tipy, ktoré sa snažia dominovať v pravom slova zmysle i keď ten pravý zmysel v podstate len tuším. V praxi to vyzerá tak, že veľmi často vytvára konflikty: príde k inému koňovi v stáde a začne na neho hádzať ksichty, staviať sa zadkom, či hádzať krkom a naznačovať uhryznutie. Mnohokrát to pôsobí pre nezaujetého nekonského pozorovateľa, že je to bezdôvodne. Najhoršie na tom je, že ona si ten dôvod vždy nájde. Samozrejme, ako to v prejavoch agresivity u koní býva, jedná sa o zdroje. Žrádlo, voda, človek, miesto na slnku či na zemi... Niečo sa nájde. Je to proste jej spôsob. Možno tým zabíja nudu. Je príliš inteligentná a keď sa nič nedeje, musí si niečo vvyrobiť... aby sa nenudila. Čo dodať. Len toľko, že jej vlastná matka sa jej bála a Molly ju posúvala tam, kde chcela..
Miesto v stáde
Som presvedčená že do veľkej miery jej správanie súvisí s jej miestom v stáde. Máme 5 členné stádo, v ktorom sú dva páry - kobyla so žriebäťom. A Molly na ich chvoste. Piate koleso na voze. Nemá nikoho, nemá svojho párového kamoša, na ktorého sa môže spoľahnúť a tak má potrebu niekam patriť. Bohužiaľ, jej spôsob snahy zaradenia sa je trošku nešikovný.
Ingeligencia
Molly to proste páli. Vždy odkuká ako čo ľudia robia - napr. ako podliezajú ohrady a ona, s cieľom dostať sa bližšie k dianiu, lebo ju všetko zaujíma, spraví to isté. Podlezie ohradu. Jeden čas sme mysleli, že sa vie teleportovať, až kým sme nezistili, že tie ohrady skáče. Všetko preto, aby boli bližšie k ľuďom. Napr. včera objavila novú "dieru v plote", cez ktorú normálneho koňa nenapadne liezť, a ráno som ju už našla na dvore. Spokojnú.
Schizofrénia
Na jednej strane chce byť bližšie k ľuďom, ale keď sa nedejú veci podľa "jej plánu", tak vybuchne. Chýba jej emočná kontrola a to je presne to, na čom pracujeme. Na jednej strane chce byť s ľuďmi, na druhej strane, keď ich má zrazu dosť - nikdy neviete kedy to bude, väčšinou ak sa nedejú veci tak, ako ich očakáva - tak sa snaží ich poslať preč odseba. Nehodnotím, nenálepkujem, je to tak a ja sa snažím to tvarovať.
Žrádlo
Žrádlo je pre ňu ten najväčší motivátor na svete. Keďže Molly má už sama dostatočnú vnútornú motiváciu (ale nie emočnú kontrolu) byť s ľuďmi a učiť sa nové veci, keď k tomu pridáme žrádlo, máme pohromu. Teda, keď ho pridáme bezhlavo a využívame ho na rýchle naučenie správania a nevšímame si emócie. Kým som netušila ako s emóciami pracovať (niežeby som to nejako super ovládala, ale minimálne som si toho vedomá:D), tak som sa k tomu stavala tak, že sa to časom spraví. Nespravilo. Správania sa spravili: keď sme totižto začínali, Molly sa na mňa lepila, snažila sa uhryznúť, predbiehala ma, blokovala, vytláčala, vrhala sa na kýbel so žrádlom, stavala sa na mňa zadkom so snahou kopnúť a pod... takéto niečo sa nám teraz vôbec nedeje, ale... ale emócie nie sú naporiadku tak, ako by som chcela.. nie je to kôň, o ktorého sa môžete bezstarostne oprieť a viete, že to nebude riešiť.. je to kôň, o ktorého sa môžete jeden deň oprieť a nepohne sa a ďalší deň sa po vás oženie zubami..... To je Molly.
Hormóny?
Poznám skvelú trénerku pozitívky, ktorá má tiež v domácej zbierke na dvore kobylu s podobnými nepredvídateľnými výbuchmi emócií. Nejako nič nefungovalo pri riešení jej prejavov, ale zafungovali byliny, ktoré majú vplyv na hormonálnu rovnováhu. Kobyla sa zmenila takmer zo dňa na deň a na nepoznanie. Bylinky vysadili, výbuchy sa vrátili. Bylinky nasadili, kobyla bola späť v pokojnom móde. Takže ešte túto možnosť zvažujem.
Fyzické zdravie?
I to ja kapitolka, ktorú chcem mať poriadne ošetrenú a tak šporím na prehliadku u fyzioterapeutky Keďže poisťovňa to koňom neprepláca (prepláca to vôbec ľuďom???). musím nasporiť. S Molly nejazdíme, neriešila som to. Ale keďže veľmi nepredvidateľne reaguje aj na pevnejšie dotyky (dvadsaťkrát nerieši a jeden deň prídem a ide ma v zuboch roznosiť keď sa o ňu opriem či pri čistení silnejšie zatlačím... moja analytická myseľ nepostrehla žiadnu konzistentnosť v týchto reakciách... sú neočakávateľné... resp. viem kedy prídu, lebo to vidím na jej výraze, ale PREČO?... možno to je zbytočná otázka a možno fyzio na ňu odpovie...).
Na čom pracujeme?
Emočná kontrola. Molly sa naučí správanie za pár minút. Ale má prílišnú motiváciu pracovať, ešte podpichnutú niekoľkoročnou históriou klikania a odmeňovania plus klikania za veci, ktoré už dávno dobre ovláda. Teraz odbúravame kliker a odmenenie žrádlom zo správaní, ktoré ovláda a pracujeme na pohodovom výraze a uvoľnení. Pomáha nám pri tom target, pri ktorom sa už dokáže krásne uvoľniť.
Učíme sa státie pri stacionárnom targete keď nesiem kýbel so žrádlom.
Riešime tiež to, aby neriešila... aby vypla... kedysi bola schopná ma čakať 15 minút za ohradou, špehovať, kedy sa zjavím a kedy ideme pracovať. Moja chyba, lebo vždy, keď som na seba nahodila kapsičku, šli sme do akcie... Teraz to rieším tak, že s ňou trávim veľa času, kedy mám síce kapsičku so žrádlom na sebe, ale nedostane nič, len ju čistím, spravíme nejaké cviky a občas jej niečo hodím na zem a nechám ju nech si to povysáva, inokedy vôbec nič nedostane...Keď začne očakávať, ignorujem. Odmeňujem momenty, aj mimo lekcií, kedy je v pohode. A pomáha to, lebo lekcie sa tak nestanú takým špeciálnym momentom dňa, na ktorý celý deň čaká znudená a má teda počas lekcie príliš veľkú motiváciu. Proste, to najdôležitejšie je, nech sa Molly naučí to, čo chýba i mnohým nám ľuďom - nech sa naučí vypínať svoje mozgové závity a len v pohode čakať na to, čo život prinesie a keď sa to zrovna nedej podľa jej plánov, ostať v pohode...
Treningový denník Molly je tu:
http://clickerprekone.blogspot.sk/search/label/Molly
