Cukor a bič? Odmena a trest? 

O odmene sme si už čosi povedali, poďme sa pozrieť na ten trest. S tým je to podobne - z pohľadu vedeckého a z pohľadu učenia - ako je to s posilňovaním. Trest môže byť pozitívny alebo negatívny.

Prepožičíam si pohľad z knižky Click for Joy:

"Termín potrestanie nesie určité konotácie. Pokiaľ niekto niekomu ublíži, voláme po odplate - spôsob trestu, ktorý má za následok niečo nepríjemné pre toho, kto schybil. Potrestaný bývajú krimináli, rovnako ako rebelantské deti."

A na koľko je trest účinný? Stačí sa spýtať akéhokoľvek "buriča" v triede, koľkokrát bol potrestný a výsledok? Myslíte, že sa jeho "problémovosť" nevracia? Odpoveď sami  istotne poznáte zo života. A najviac tí trestajúci bublajúci učitelia.

Ale naspäť k teórii. Pozitívny trest - P+ znamená len toľko, že danému koňovi naložíme čosi, čo nemá rád - jednu na prdel, ostrohou do brucha, pocukáme oťažami, vodítkom po krku. Alebo pre niektorého môže byť trestom praobyčajný dotyk, ak dotyky nemá v obľube.

Negatívny trest znamená so svojím mínusovým znamienkom opäť len toľko, že odoberieme z prostredia resp. koňovi niečo, čo má rád. Takže pokiaľ chce kôň s nami tráviť čas - je spoločenský, ale z nejakého rozmaru nás chce uhryznúť, tak my jednoducho odídeme. Mnohí si poviete že pozor pozor, takto ho naučíme byť agresívnym. Áno, ale len v prípade, že chce, aby sme odišli. Ja hovorím o koňovi, ktorý chce byť s ľuďmi a vyhľadáva ich spoločnosť. Pre takého koňa je šípka za ohradu trestom.

Odobrali sme niečo, čo má rád - konkrétne nás samotných. Jednoduchší príklad je príklad s kŕmením vo vedre. Pokiaľ sa kôň vrhá na vedro, ktoré držíme v ruke s cieľom zaboriť do neho hlavu a vychálovať odtiaľ všetko dostupné, tak  účinnou metódou je to vedro v tom momente - ešte pred tým než tam tú hlavu zaparkuje- odobrať. A ešte účinnejšie je kliknúť a odmeniť za každý pohyb hlavy smerom preč od vedra.

Ale odbočili sme, poďme naspäť k trestu, nakoľko je to veľmi obľúbená výcviková pomôcka nás koniarov. Nebudete mi veriť keď poviem, že trest nepatrí medzi tie efektívne, však? Veď keď dám koňovi čo sa ma snaži uhryznúť jedno po papuli, tak prestane. Áno, prestane, ale len na ten konkrétny moment. Bola som svedkom nejedného trestaním cvičeného koňa a výsledok bol buď ten, že kôň sa bál pohnúť a nerobil nič sám od seba, lebo hrozilo, že ak spraví čo sa práve neočakáva, že bude korigovaný - potrestaný alebo potom kone, ktoré síce prestali, ale po istej dobe sa správanie objavilo znova a s oveľa väčšou intenzitou.

Prečo sa však trest považuje za taký účinný? Z jednoduchého dôvodu - lebo negatívne motivuje trestajúceho. Predstavte si, že pes vám vyskočil na stôl, kde ste mali odložené jedlo a to celé ostalo v blate. Vy na psa spravíte veľké bubububub - v tom lepšom prípade len bububu - a pes odíde s chvostom medzi nohami, nechá nedotknuté žrádlo pardón, vaše jedlo, v blate. Táto jeho reakcia Vás odmenila, jeho tlak - cápanie sa po vašom jedle - niečo, čomu sa chcete vyhnúť a nechcete to vidieť a je to pre vás nepríjemné a traumatizujúce, lebo ste hladný jak ten pes - tak tým, že odíde, zbaví vás utrpenia spojeného s pozorovaním ako roznáša vaše jedlo po holej zemi. A ako sme si povedali predtým, odobratie averzívneho podnetu má za následok opakovanie správania, ktoré sa dialo v čase odoberania tohto podnetu - hádam ma chápete :D. Takže, čo sa stane nabudúce, keď bude pes robiť niečo podobné? Zase po ňom len vybehnete a budete robiť bububu a možno tentokrát i čosi viac, hádam i BUBUbu. A čo je ešte viac zaujímavé - myslíte si, že to pes už nespraví? No na to si odpovedzte prosím sami. A asi ešte lepší príklad je s mačkou na stole. Samozrejme, pokiaľ ste dôsledný a zakročíte veľmi nepríjemným spôsobom práve v tej sekunde ako dotyčný štvornožec skáče na stôl, tak máte šancu na úspech, ale len ak dodržíte x- ďalších zásad trestania - viď nižšie a na ešte väčšie utvrdenie sa v presvedčení, že tresty fungujú a ba čo viac, sú potrebné, veď ako inak by sme zviera odnaučili to alebo ono. Veď sa zamyslite - koľko psíčkarov poznáte, ktorých pes - buď ťahá za vodítko, alebo šteká do auta alebo skáče po ľuďoch... a robí to roky... a majitelia určite použili a stále použivajú trest v repertoári svojich výchovných nástrojov.. a výsledok vidíte sami.

Poďme ale ku klikru. Pri klikri sa maximálne používa negatívny trest - zoberiem vedro keď sa naň kôň vrhá. Avšak nespôsobím s tým žiadnu fyzickú ujmu ani nevyvolám strach. Avšak i tomuto trestu sa snažíme my clicker maníci vyhnúť. A prečo sa ten druhý - P+ nevyužíva vôbec?
Práve preto, čo som už spomínala - averzívne podnety potláčajú správanie - vo všeobecnosti. A to my nechceme, keďže kliker je založený práve na tom, že zviera rozmýšľa a hľadá odpoveď na naše otázky a tie sú vždy len formou prejavu nejakého správania. A druhá vec je, že nikdy nevidíme do hlavy zvieraťa a nemôžeme vedieť, s čím konkrétne si náš nepríjemný zásah spojil.

Ďalšia vec je, že takéto nepríjemnosti z našej strany môžu vyvolať na strane druhej ešte nepríjemnejšiu a nečakanú reakciu - útok, agresivitu alebo strach - z ktorého potom pramení ten útok.

A po ďalšie - podľa knižky Click of Joy:

"Je veľmi náročné aplikovať averzívne podnety korektne. Aby boli efektívne, musí tento spôsob trestu spĺňať VŠETKY nasledovné kritériá:

- trest sa musí udiať priamo v momente, kedy docháza k nežiadúcemu správaniu
stačí oneskorenie jednej sekundy a už trestáte čosi úplne iné a preto i u zvieraťa najskôr dôjde k asociácii trestu s niečím iným, nie s tým, čo si myslíme, že trestáme

- trest si musí zviera spájať so správaním, nie s trénerom, tréningom alebo niečím iným v prostredí

- potrestanie musí byť oveľa silnejším ako samotný posilňovač, ktorý ma za príčinu nežiadúce správanie
napr. pokiaľ pes -mačka uchmatne to žrádlo na tom stole a dokonca si s neho i čosi stihne odniesť v bruchu, je to pre neho oveľa väčšía motivácia skúsiť to opäť - a keď sa nikto nepozerá - než samotné potrestanie

- trest musí byť dostatočne tvrdý - drsný, aby zabránil správaniu takmer hneď
pokiaľ ste potrestali dané správanie viac ako trikrát, ale správanie sa vracia, znamená to len jedno:  zviera nechápe, za čo je trestané. Pri správne prevedenom treste viac ako trikrát nie je potrebné trestať - správanie sa už nezopakuje.

Taký klasický konský príklad čo ma napadá je žranie trávy počas vodenia. Koľkokrát ste už koňa napomínali a stále to robí - neefektívne trestanie. Alebo keď nie je s vami ale s niekým iným, tak to začne hneď robiť - spojenie trestu s osobou, nie s konkrétnym správaním.
Čo je ale najhoršie čo môžete spraviť, je trestať neustále i pokiaľ zviera nemení svoje správanie. Takýmto štýlom ho len desenzibilizujete a v budúcnosti budete potrebovať silnejšie a silnejšie tresty pre oveľa menšie problémy.

- zviera musí mať možnosť zmeniť svoje správanie
akonáhle zviera ponúkne iné správanie - dá hlavu mimo vedra - tak ho treba odmeniť, aby pochopilo, čo vlastne od neho chceme, lebo veď nemému decku ani vlastná mater nerozumie

- správanie musí byť kontrolovateľné
pokiaľ je kôň v strese z toho, že mu zobrali najlepšieho kamoša mimo jeho box a nesústredí sa na vás - nie je shocpný kontrolovať svoje emócie, stres atď, tak skutočne nemá zmysel ho trestať za to, že je v strese

Takže ako inak? Najlepším spôsobom je ignorovať správanie, ktoré nechceme aby kôň robil ALE zároveň posilňovať pozitívne to, čo chceme, aby robil. Ak nechcem, aby ma kôň pri vodení predbiehal, odmeňovať ho za to, keď ma nasleduje. Ak nechcem, aby sa na mňa škeril s ušami pri hlave, odmeňovať ho za to, keď má uši vpredu. Keď nechcem, aby žral trávu poprí ceste počas vodenia, tak ho budem odmeňovať zakaždým, keď má hlavu hore atď atď. Už chápete, čo som mala na mysli, že pri clicker tréningu sa sústredíme len na to pozitívne?


-

Trošku teórie alebo ako to je s tým učením (sa)? 

Veľmi zjednodušene, každý nový cvik, ktorý chceme koňa naučiť - či už je to hlava dole, vykročenie, nacválanie, zastavenie, postavenie sa na zadné či na predné či na hlavu či na ucho sa dá naučiť len dvomi spôsobmi:

- buď budeme robiť koňovi niečo, čo mu je nepríjemné a chce sa tomu vyhnúť
- alebo mu ponúkneme niečo, čo má rád a bude rozmýšľať ako sa k tomu dostať

V prvom prípade sme my tí prví, ktorí vykonávajú akciu - vytvárajú na koňa tlak, ktorému sa kôň chce vyhnúť. Klasický príklad je tlak na ohlávku, ktorý má signalizovať, aby kôň vykročil. Keď sa s tým stane prvýkrát v živote, tak pôjde proti tomu tlaku. My ale zotrváme a v momente, ked zacítime čo i len náznak povolenia na strane koňa, povolíme aj my. Odoberiemie niečo, čo je koňovi nepríjemné a dosiahne tak pokoj. Treba si ale uvedomiť, že dosiahne, niečo, čo už mal, predtým, než sme mu to narušili. Sme v podstate taký narušitelia a motivácia koňa je zbaviť sa toho, čo narušilo jeho pokoj.

V druhom prípade dáme koňovi niečo, čo sám vyhľadáva a považuje za odmeňujúce. U žrebcov to môže byť pohyb, u kobýl skôr to žrádlo. Alebo poškrabkanie na miestach, kam si nedočiahne kôň sám a dáva jasne najavo, že je to pre neho vysoko hodnotná vec, také škrabkanie. Kôň chce, aby sme ho škrabkali viac a viac. Krásny prípad sú žriebätá. Veľmi rýchlo sa naučia chodiť za človekom, keď z toho majú svoje obľúbené škrabkanie. A to je ten rozdiel. Kôň vyhľadáva niečo príjemné, A hlavne, on vytvára akciu, aj iniciatívny, rozmyšľa, ako sa k tomu dostať. A naším cieľom je už len usmerniť ho a ukázať mu cestu, ktorá vedia k tomu, po čom on túži.

Ak si myslíte, že sa to dá i inak, tak vás sklamem. Toto sú dva základné princípy, ktoré sa inak nazývajú i pozitívne alebo negatívne posilňovanie. U bežného človeka slová pozitívne a negatívne evokujú čosi dobré alebo zlé. V tomto prípade však na to prosím zabudnime. Sú to termíny prepožíčané z vedy a preto i ich význam je čisto neosobný, matematický,, faktický. Preto považujme slovíčko pozitívne za čosi, čo nesie náboj plusový a negatívne zase mínusový náboj. V praxi to znamená, že pri pozitívnom posilňovaní - plus - niečo prinášam, dávam, kôň niečo dostáva, v tomto prípade niečo, čo má rád. Pri negatívnom zase naopak - mínus - niečo beriem preč, odoberám, zbavujem koňa niečoho, vo veľkej väčšine ho zbavujem tlaku.

Tieto dva spôsoby učenia však vyvolávajú v mozgu dve rozličné cesty - procesy. Pri pozitívnom je kôň v naladení hľadania - hľadania čohosi, čo chce. Pri negatívnom je v naladení vyhýbania sa čomusi, čo mu nie je príjemné = tlak. Pri pozitívnom (Rplus) posilňovaní používame najčastejšie žrádlo, pri žriebätách stačí poškrabkanie, pri mnohých plemenách psov hra. Pri negatívnom musím najskôr vytvoriť čosi, čoho sa chce kôň zbaviť, tzv. averzívny podnet = začnem tlačiť, koňovi to začne byť nepríjemné a spraví čo chcem, prestanem tlačiť. Kôň sa uči práve v tom momente, keď som prestala tlačiť. Preto je dôležité, čo sa odohrávalo v sekunde, kedy som odobrala tlak. To, čo kôň práve robil bude s najväčšou pravdepodobnosťu skúšať robiť opäť keď vznikne rovnaká situácia - posilnila som jeho odpoveď pre budúce rovnaké podmienky. Príklad: tlačím koňovi na hruď a on stojí. Ja však tlačím až dovtedy, kým nespraví prvý náznak kroku vzad - na začiatok len veľmi mierne posunutie ťažiska, len jeho myšlienka ustúpiť dozadu spôsobí to, že ja tlak odoberiem. Keď priložím ruku druhýkrát  kôň - je to samozrejme individuálne koľko opakovaní komu treba - už spraví krok vzad.

Clicker tréning- prečo sa to tak volá a o čo vlastne kráča

Čo to je ten clicker - klikátko?

Clicker sa to volá len z jednoduchého dôvodu - na označenie správania, ktoré chceme odmeniť použijeme tzv. žabku - poznáte to z detstva, taká malá plechová vecička, ktorá vydáva ostrý, čuduj sa svete priam plechový zvuk.

Čo je to ale potom ten clicker tréning? 

Slovami jednej z priekopníčok CT- Karen Pryor:

"Priamo z ozajstnej vedy sme vyvinuli technológiu tréningu. Ako každá iná dobrá technológia, je to systém, ktorý môže používať ktokoľvek. Základy sa dajú naučiť veľmi jednoducho. Funguje so všetkými zvieratami ( a to vrátane ľudí). Je rýchla. Čo kedysi trvalo mesiace tradičnou cestou sa vie teraz odohrať v priebehu minút. Je absolútne neškodná, pričom trest a donucovanie nie sú nikdy súčasťou systému učenia. Vytvára skutočnú komunikáciu medzi dvoma druhmi"(Karen Pryor, Reaching the Animal Mind)

Clicker tréning nás teda učí princípy podľa ktorých dochádza k učeniu u zvierat ( i ľudí, u tých sa to nazyva tag teaching a je to úžasne efektívny spôsob učenia). Od tradičného spôsobu sa však odlišuje tým, že tréner pozná presne pravidlá - princípy za ktorých k učeniu dochádza a tak učí veľmi cielene a vedome krok za krokom až kým sa dostane k výslednému správaniu. Od tradičného tréningu - učenia sa odlišuje i tým, že sa nepoužívajú tresty ani žiadne signály, ktorým sa chce kôň prirodzene vyhnúť ako napr. plieskanie bičom, zvyšovanie tlaku -hlasom, hmatom.

Ako vlastne môže kus plechu koňa niečo naučiť?

Nie nie nie. To nie ten kus plechu, ale človek, ktorý ten kus plechu drží v rukách. Clicker je len nástroj. Veľmi efektívny nástroj, ktorým zachytíte ten pravý moment, ktorý chcete odmeniť. Clicker nesie pre koňa informáciu, že spravil, to čo sme chceli. Označil správne správanie. A zároveň ho informuje o tom, že príde odmena.

Takže ak chcem, aby kôň zdvihol nohu a on ju zdvihne, kliknem. A on vie, že to bolo presne to, čo som chcela a bude za to odmenený. A týmto vytváram podmienky pre to, aby ju zdvihol zas a zas a zas. Takže jediný, kto učí koňa ste vy - držitelia clickru. Z pohľadu koňa učí on vás - keď zodvihnem nohu, tak klikne. Pecka!

Vy ste tí, ktorí rozhodujú o tom, aké efektívne učenie bude a či vôbec efektívne bude. Jediná užitočnosť clickru je v tom, že nám umožňuje zachytiť ten pravý - správny moment- pokiaľ je náš timing dostatočne dobrý, samozrejme.

Prečo teda clicker? Nestačí len dať žrádlo?

Rozdiel je v tom, že pokiaľ chcete naučiť koňa, aby vám podal zadnú nohu, pri ktorej stojíte a potrebujete odmeniť moment, kedy prenesie váhu na druhú nohu, aby uvoľnil tú, čo chcete vy, tak pokým mu donesiete žrádlo k papuli, už bude robiť dávno čosi iné a odmeníte práve to správanie, ktoré bude prebiehať počas toho, ako mu dávate odmenu. Takže preto ten clicker. Kliknutie vám umožní zachytiť priamo ten konkrétny moment na sekundu presne - keď už máte vycvičené oko i ruku a tým pádom učenie ide závratnou rýchlosťou dopredu - kôň dostáva presnú čistú a jasnú informáciu o tom, aké bolo vaše kritérium. Samozrejme, nemusíte použítvať klikátko, môžete používať slovo alebo iný signál. Avšak musíte v tom byť veľmi spoľahlivý a presný, inak to stratí svoju silu nositeľa informácie.

Kedy to nefunguje?

Nefunguje to vtedy, ak klikáte v nesprávny moment, ale myslíte si, že klikáte v správny. Dovoľte mi vysvetliť:

Ak kliknete v momente, kedy kôň dáva nohu už dole, odmeníte dávanie nohy dole. Avšak, vy si môžete myslieť, že ste klikli keď ste ju ešte držali, pred podaním dole. Ďalšie správanie koňa Vám jasne ukáže či je to tak skutočne alebo je to len vo vašej mysli avšak realita je iná.

Nefunguje to i vtedy ak máte prílisť vysoké kritériá = chcete od koňa, ktorý nohy v živote nedržal, aby ich držal celú pol minútu zatiaľčo mu vyčistíte kopyto. Takto to fungovať tiež nebude. Musíte si presne zhodnotiť čo kôň už vie, čo nevie a začať od toho, čo pozná. Je normálne si robiť tréningové plány, kde si každé správanie, ktoré chcete naučiť rozpíšete na malé mini kroky. A tie potom pekne učíte za sebou.

Ako to funguje?

Jednoducho. Kôň si spojí so zvukom to, že príde žrádlo. A veľmi rýchlo pochopí, že aby začul tento plechový zvuk, že preto musí niečo spraviť. A tak rozmýšľa a hľadá správanie, ktoré bude fungovať. Vašou úlohou je nastaviť situáciu i prostredie i kritériá tak, aby mohol byť čo najviac a najčastejšie úspešný a tým pádom aby ste vy mohli kliknúť a on dostal svoju odmenu - výplatu.

Musí to byť clicker?

Nemusí. Niekto používa len hlas - vždy rovnaké slovo ako napr. dobrýýý. Iný používa len zoskupenie hlások - napr. egssss. Iný používa "kliknutie" jazykom. Určite je však dobré začať s klikrom práve preto, lebo je to jasné, zvuk je vždy rovnaký, nemôže si kôň s ničím zmýliťa teda je to vždy ľahko čitateľné. Postupne, ak to človeku viac vyhovuje, je možné si vytvoriť viacero signálov, aby ste i v situáciách bez clickru alebo keď nemáte voľné ruky - pri jazdení - mohli používať to, čo vám vyhovuje. Prakticky namiesto kliknutia môžete mať úplne čokoľvek, i žmurknutie. Problém je, že môžete žmurknúť len vtedy, ak kôň spraví, čo chcete ;).

Budem používať kliker až do smrti?

Keď raz začnete a objavíte krásu a efektívnosť a hlavne dobrý pocit pri pozitívnom spôsobe učenia, tak ho určite neodložíte a budete s ním pracovať stále - mám na mysli s pozitívnym odmeňovaním, nie s plechovým kikrom, môžete používať signál, aký vám vyhovuje. Neznamená to však  a to je aj jedno z pravidiel správneho učenia, že za každým, keď vám kôň podá nohu pri čistení, musíte kliknúť. Práve naopak. Keď sa už raz naučí správanie tak, ako my chceme, čiže drží nohu napr. 3 minúty, tak neklikáme, lebo to už vie. Ale odmenu mu dáme. Nemusí to byť ale odomena žrádlom, môže to byť odmena vo forme ďalšiho cviku, ktorý má rád. Kôň sa časom naučí, že jednotlivé cviky vedú k odmene. A tak sa bude snažiť.

Kliká sa len vtedy, keď sa učí nové správanie alebo keď správanie ešte nefunguje na 80% = kôň ešte celkom nechápe, čo od neho chcete a za čo klikáte. Keď spraví to, čo chcete 8 z 10 krát, musíte zmeniť  kritérium = učíte nové správanie. Ak vie kôň zodvihnúť nohu na slovný signál 8-krát z 10 - tak už nebudete klikať za zdvihnutie nohy, ale jej držanie povedzme na 1 sekundu. Keď vie to, tak na 2sekundy, 3... atď až vie držať nohu cely čas počas úpravy kopyta.

Clicker tréning - nová paradigma v prístupe k učeniu zvierat

V clicker tréningu sa objavujú isté pravidlá, ktoré vychádzajú z jeho podstaty, ktorou je čisto pozitívne učenie - učenie bez trestov a negatívneho posilňovania. To celé vychádza z nespočetných vedeckých výskumov, ktoré dokázali a stále dokazujú, že učenie, pri ktorom sa používa pozitívne posilňovanie sa deje oveľa rýchlejšie, efektívnejšie, naučené odpovede sú stabilné a zviera si ich zapamätá na veľmi dlhý čas, ktorý môžete udávať v rokoch, ba možno i do konca života.*

Aký je rozdiel medzi tradičným spôsobom učenia a CT? 

Predovšetkým v nástrojoch učenia. CT používa výlučne pozitívne posilňovanie a sústredí sa len na to, čo chceme aby kôň robil, nie na to, čo nechceme. Takže ak máme koňa, ktorý nás pri vodení predbieha, to si nevšímame, ale venujeme pozornosť a kliknutie vždy situáciám, kedy ide práve pekne popri nás. A to môžu byť sekundy. Avšak kôň veľmi rýchlo pochopí, že práve to kráčanie popri nás mu prinesie jeho žiadaný pamlsok a nie kráčanie pred nami.

Kôň má vždy pravdu 

Akonáhle kôň nerobí to, čo sme mu signalizovali, tak nikdy to nie je konská strana, kde sa hľadá vina.  Vždy je k tomu nejaký dôvod a to, že kôň nesplnil našu požiadavku, je len a len náš "problém", ktorého väčšinové riešenie súvisí s tým, že sme boli nejasní v tom, čo požadujeme alebo kôň tento signál ešte dostatočne nepozná -  nie je ho jasne naučený - alebo sme si vybrali príliš vysoké kritérium a kôň ešte nerozumie, čo chceme. Jednoducho a jasne, je to naša zopovednosť nájsť dôvod k tomu, prečo kôň na daný signál nereaguje. Tiež je naším pričinením, ak nás má kôň proste na háku :D.

Kôň nám ponúka správanie dobrovoľne

Ako som spomínala, veľmi málo sa používa negatívne posilňovanie. Samozrejme, pri jazdení sa tlaku nedá vyhnúť, veď tlak spôsobujeme už len tým, že sedíme na konskom chrbte. Ale keď koňa niečo učíme, nikdy sa k tomu nepoužíva tlak proti ktorému by vyvinul akýkoľvek protitlak, sú to len jemné dotyky. Jednotlivé cviky, ktoré koňa učíme, musí kôň robiť dobrovoľne, bez nátlaku.

Je mi jasné, že po rokoch skúseností s klasickým tradičným spôsobom si to ani neviete predstaviť, veď ako naučím koňa napr. zastaviť bez toho, aby som ťahal za oťaže? alebo ako ho naučím ísť doľava, doprava, ustupovať na holeň? Ako naučím remontu vykročiť pri prvom nasadnutí? Sú na to veľmi jednoduché postupy, ale o tom niekedy inokedy.

Podnet vs. povel

V CT sa zásadne nepoužíva slovo povel, pretože povel znamená, že zviera musí spraviť, čo sme mu prikázali. Je to viac príkaz ako dohovor. Zviera v podstate nemá na výber ak sa nechce dostať do problémov. Pokiaľ nespraví, o čo ho žiadame, začneme naň tlačiť viac a viac až kým to, čo sme mu zavelili nakoniec urobí.

V CT je práve opačný prístup. Pokiaľ zviera nespraví, to čo sme chceli, hľadáme chybu v nás alebo v jeho zdravotnom stave. Určite sa na zviera netlačí. To, že nespolupracuje je len výsledkom našej práce a neschopnosti.

Zviera dostáva podnet vždy len raz a pokiaľ nezareaguje hneď, je nám jasné, že čosi nie je v poriadku. Jeden príklad s kobylou Molly. Medzi Molline obľúbené cviky patrí cúvanie. Jedného dňa som jej dala podnet na cúvanie a ona neregovala. Bola som si viac než istá, že vie, čo chcem, nakoľko to bolo jej obľúbené správanie a poznala ho už veľmi dlhú dobu. Keď som sa pozrela na jej kopytá, bolo mi jasné, čo je vo veci. Mala príliš dlhé špičky a roztiahnutú bielu čiaru. Pri cúvaní ide na zem prvá špička a dochádza k veľkému zaťaženiu v tejto oblasti a tak sa tomu vyhýbala, bolelo ju to. Po správnej úprave kopýt cúval opäť bez zaváhania a s radosťou. TO je len jeden z mnohých príkladov, kde nám CT umožňuje skutočne veriť koňovi a jeho rozhodnutiam. Veď prečo by sa vyhýbal niečomu, čo mu za normálnych okolností prinesie to, čo má rád?

Podnet sa preto považuje viac za zelenú na semafóre, ktorá hovorí, že dané správanie môže vykonať. Je totižto bežným javom pri trénovaní zvierat pomocou CT, že keď sa naučia nejaké správanie - zistia, že to im prinesie ich dobrotu - tak to správanie tzv. na nás "hádžu" - akonáhle nás uvidia, začnú to robiť. Je to normálne a hovorí to len  o tom, že kôň je pripravený, aby sme pridali k správaniu podnet - signál, ktorý hovorí, že chceme, aby to správanie vykonal. AKonáhle toto pochopí a správanie sa dostane pod stimulus control, je po probléme. Preto cue - podnet je zelenou na semafóre.

Podnet je ale zároveň otázka, či spraví to, čo navrhujeme. Ak nie, hľadáme k tomu dôvod, nenútime ho nech spraví čo sme si zaumienili za každú cenu. A nech sme si akokoľvek istý, že kôň vie,čo chceme, môžem vám s istotou potvrdiť,že kôň má vždy dobrý dôvod, prečo práve to alebo ono spraviť nechce alebo to spravil inak. A tým dôvodom v drvivej väčšine prípadov býva - zdravotný problém, zlá skúsenosť (tzv. poisoned cue) alebo to, že jednoducho ešte daný podnet dostatočne nepozná. Ako som už spomínala, prečo by sa vyhýbal k vykonaniu niečoho, za čím nasleduje len to, čo on chce.- kliknutie a pamlsok?

Učenie podnetov

Učenie podnetov - signálov pre jednotlivé správania sa deje presne naopak ako v tradičnom učení. Pri tradičnom učení napr. psa ako si sadnúť mu hovoríme sadni a tlačíme mu na zadok. A pes nemá ani len šajnu čo od neho chceme, ale dotlačíme ho k sadnutiu až si po niekoľkých razoch spojí slovný podnet sadni s posunutím svojho zadku smerom k zemi. Je to však ako keby niekto na vás hovoril cudzím jazykom a keď by ste nereagovali, tak by na vás začal zvyšovať hlas viac a viac a vy by ste netušili prečo. Tak presne to sa deje. V CT najskôr naučíme samostatné správanie a až potom, keď ho zviera ponúka, k nemu pridáme podnet, s ktorým si spojí to konkrétne správanie.

Myľné pohľady na CT

Mnoho ľudí si myslí, že CT je nepoužiteľný pre športové účely alebo pre jazdenie samotné a že je to len taká hračka, ktorá v serióznom jazdení nemá miesto. Ja osobne sa síce k jazdeniu tak skoro nedostanem - pracujem s mladými koňmi, ktoré chcem perfektne naučiť zo zeme všetko potrebné pred tým, než to budem od nich požadovať zo sedla - ale je mnoho ľudí, ktorí používajú CT a pretekajú či už v drezúrnych alebo westernových disciplínach. Nehovoriac o tom, že každý CT má kone na jazdenie a jeho cieľom je mať spoľahlivého dobre prijazdenéhom,

Ďalším z predsudkov ľudí, ktorí o CT len čosi čítali, ale nikdy nezažili ani nemali vlastnú skúsenosť je tvrdenie, že kôň pre žrádlo urobí čokoľvek a potom to nerobí pre nás. Nie je to pravda. To je to isté ako keby sme tvrdili, že ľudia, ktorí majú radi svoju prácu by nemali za ňu dostávať peniaze, lebo inak to budú robiť len pre peniaze. Nikto z nás, nech akokoľvek máme radi to, čo robíme, nebudeme chodiť denno-denne do roboty len za dobré šéfove slovo. Je to úplne normálna vec, že za svoju prácu si pýtame plácu. Prečo by to malo byť inak u koní, psov, mačiek, potkanov, veľrýb?

Ďalším nesprávnym názorom je, že pri CT musíme klikať a odmeňovať každú blbosť i to, čo už kôň vie. V prvom rade, kliká sa len pri učení nových vecí a tie, čo už kôň ovláda, tam už na klikanie nie je dôvod. Keby sa klikalo pri všetkom, čo už kôň vie a pozná, stratilo by kliknutie svoju účinnosť a svoj význam.

Stretla som sa už i s názorom v nejakom článku o učení, kde sa spomínal CT, že klikanie po čase funguje bez žrádla. Áno aj nie. Klasický CT uzatvára so zvieraťom od prvej hodiny dohodu, že kliknutie je signál pre prichádzajúce žrádlo. Avšak sú i tréneri, ktorý kde tu kliknú tam, kliknú, ale žrádlo nepríde po každom kliku. Sú na to rôzne názory a každý robí to, čo mu najviac vyhovuje. Určite však neexistuje nikto, kto by po čase len klikal a vôbec nepoužíva žrádlo. Tým by silu klikra - ako nositeľa informácie posilneného následným podaním pamlsku - úplne znegoval a pre zviera by kliknutie nemalo po čase žiaden význam. Lebo kliker je sekundárny posilňovač, čiže vzniká spojením s niečím, čo má vysokuú hodnotu. Bez toho je kliker len šum okolia...

Mnohí považujú klikanie a podávanie žrádla za obťažujúce. Musím však z vlastnej skúsenosti povedať - ba dokonca som niekde čítala i vedeckú štúdiu o tom - že je to nanajvýš príjemná skúsenosť dať koňovi niečo, čo má rád vždy, keď sa posunieme spoločne o krok vpred. Vraj sa pri tom vylučujú hormóny lásky, keď kŕmime zviera - alebo varíme večeru pre iného človeka. Nie nadarmo sa teda hovorí, že láska ide cez žalúdok;).

Násrahy CT

Jediná nástraha je tá, že kôň začne sám rozmýšľať a ponúkať nám správanie. A to môže byť niekedy veľmi frustrujúce - ako pre koňa, tak pre človeka. Jediné, o čom to svedčí je, že jednotlivé správania, ktoré kôň ponúka ešte nie sú dostatočne pod kontrolou - kôň si ich nespojil s konkrétnym signálom, ktorý mu dáva zelenú k tomu, aby dané správanie vykonal. Akonáhle sa správanie dostane pod "stimulus control" ako sa hovorí v CT, tak je po probléme. Učiť kone, ktoré poznajú pravidlá hry CT je viac než radosť, pretože tieto kone rozmýšľajú a hľadajú odpovede na naše otázky. Je to skutočný rozhovor.



*Krátka príhoda spred pár dní. Išla som kobylu Dakotu učiť jeden cvik, ktorému som sa dlho vyhýbala. Je síce veľmi prospešný a použiteľný ba priam potrebný pri učení mnohých praktických vecí, avšak nie je to taká zábava ako učiť koňa španielsky krok, resp. nie je to také efektívne na pohľad. Ale budiš. Prišla som k nej odhodlane že teda ideme na to. A čuduje sa svete, ona presne vedela, čo po nej chcem. Bolo evidentné, že sme to už spolu robili a že to bola naučená. ROzdiel bol len v tom, že ja som si nepamätala, že to už vie. Našťastie ona si to pamätala veľmi dobre a hneď ma presvedčila o tom, aký je CT účinný spôsob učenia. Až neskôr počas dňa sa mi začali vybavovať spomienky, že som ju to už učia a časovo to bolo približne pred viac ako dvomi rokmi. Celkom pekný čas na to, že požadovaný cvik spravila tak dobre a čisto, ako keby som ju o to naposledy žiadala pred minútou. 

Clicker tréning - motivácia pamlskami? Preboha, len to nie!

Clicker tréning - CT - je predovšetkým pozitívny spôsob učenia koní. Učenia čohokoľvek, čo si vysnívate - spôsobom pozitívnym - čiže za používania niečoho, čo koňa motivuje, z čoho má len a len dobrý pocit, čo sám vyhľadáva.  Prečo? Pretože učenie pri ktorom má žiak len pozitívne skúsenosti a dostane za svoju účasť čosi, čo má rád a čo sám vyhľadáva, prebieha neporovnateľne rýchlejšie a vytvára medzi žiakom a učiteľom silnú väzbu založenú na dôvere. A keďže kone vyhľadávajú žranicu akéhokoľvek druhu - teda rastlinného pôvodu samozrejme, tak práve to je pre ne najväčším motivátorom pri učení. Bodaj by aj nie, bez žrania by predsa neprežili!

Určite teraz krútite hlavou a ťukáte si na čelo - veď kôň pre žrádlo nikdy robiť nebude. A vôbec, to vie už každé malé decko, že koňa netreba z ruky kŕmiť, lebo potom Vám nedá pokoj a bude nebezpečný, lebo sa bude dožadovať toho svojho - žrádla. Stop. Zamyslite sa prosím nad týmito poslednými dvomi tvrdeniami, ktoré si absolútne odporujú:

1) Žiadny kôň pre žrádlo robiť nebude.
2) Koňa nesmieme kŕmiť z ruky, lebo sa ho nezbavíme, bude sa dožadovať žrádla.

Tak ak ho žrádlo nemotivuje - nebude preň robiť, prečo sa ho tak dožaduje, keď vie, že máme niečo vo vrecku a "ide po nás"?

Verím, že prvé tvrdenie sme teda úspešne vyvrátili samotnou skúsenosťou každého koniara i samotným známy tvrdením č. 2. Čo ale potom s tým, že sa kôň žrádla dožaduje? To je viac ako jednoduché. Dožaduje sa ho preto, lebo ho nikto nikdy nenaučil sa pri jedle vhodne správať. A to je to prvé, čo sa s clickrom naučí, že žrádlo k nemu príde len vtedy, keď si ho nebude vynucovať a bude pekne stáť. Aha, takto.

Buď len pri kŕmení z ruky, alebo pri kŕmení z vedra, alebo pri otváraní miest o ktorých vie, že tam to žrádlo je, alebo pri nesení vedra plného chutných raňajok priamo popred jeho nos.

Prečo teda všetky kone kŕmené z ruky - nepoznajúce prácu s clickerom -  idú po ľuďoch len čo zašuštia sáčkami alebo majú plné vrecka nejakých konských dobrôt? Pre jedinú a veľmi ľahkú vec - lebo sa to naučili. NIkto v živote im nevysvetlil, ako sa majú pri podávaní žrádla alebo kŕmení z ruky správať.  Naučili sa to tak ako sa naučia všetko ostatné.

Keď prídete prvýkrát ku koňovi s nejakým sáčkom plným suchého chleba a tento kôň ešte niečo také nezažil, ani sa za vami neobzrie, na šušťanie sáčku absolútne nebude reagovať ani na to, že  niečo z neho vyťahujete a idete s tým smerom k nemu. Až po prvom ochutnaní - tzn. prídete k nemu a nech robí čokoľvek, mu ten chleba dáte - pochopí, že je to niečo požívateľné tak akurát do brucha a bude chcieť viac. A vy čo urobíte?  No dáte mu viac = naučíte ho, že keď chce viac, bude to mať. A potom príde bližšie k vám a bude sa na vás tlačiť a bude si dožadovať viac a viac a vy už nebudete vedieť čo máte robiť, tak len hodíte chleba na zem a pri prvej príležitosti skočíte šípku za ohradu. A čo z toho má ten kôň? Lekciu ktorej výsledkom je naučené správanie - šušťanie sáčku = niečo dobré = keď prídem úplne blízko k človeku, dostanem tú dobrotu. Vy vlastne to správanie odmeníte a koňa naučíte, žrádlo v rukách človeka = žrádlo pre koňa. Dobrá správa je, že rovnako ako sa naučí že šušťanie sáčku = žrádlo, naučí sa spojiť akýkoľvek zvuk, signál i hmatový, vizuálny, pachový s tým, že príde žrádlo - staré známe klasické pavlovove podmieňovanie ešte zo základky.

Druhá vec, ktorú rovnako ľahko naučíte ako to, že sa tlačí na človeka je, aby sa na človek netlačil. Ako? Tak, že to žrádlo dostane len a len vtedy keď stojí pekne v kľude na svojom mieste a udržuje si od Vás patričný odstup a rešpektuje Váš osobný priestor. Také ľahké to je. Samozrejme kone, ktoré sú naučené si žrádlo od ľudí vymámiť nie práve príjemnými spôsobmi a ktoré sú dôvodom k všetkým tým výstrahám a nápisom - nekŕmte kone z ruky - s takýmito koňmi to zaberie kúštik viac času. A kone, ktorú sú agresívne akonáhle je žranica v okolí, s takými ešte o väčší kúštik dlhšie. Ale dá sa to a čo je najdôležitejšie, bez akýchkoľvek trestov a donucovacích prostriedkov. Lebo každý rozhľadený psychológ i behaviorista vie, že trest je veľmi nespoľahlivý nástroj a priam nevhodný nástroj na učenie.

So správnou prácou s princípmi učenia, správnymi timingom a správnym zvolením kritérií a hlavne bez trestov sa dá krásne naučiť nielen taká škôlkárska vec ako správne móresy pri stolovaní, ale i čokoľvek iné, čo si vysnívate. Nepotrebujete k tomu žiadne zázračné zaklínačské schopnosti, ktoré majú len vyvolení, ani žiadne špeciálne tajné techniky, ktoré vás naučia len za veľké peniaze. Jediné, čo potrebujete, je preniknúť do tajov teórie učenie = princípov, ako sa učia všetky živčočíchy na tejto zemi vrátane ľudí a môžete tak vytvoriť krajší svet nielen pre svojho koňa, ale i pre svoje okolie, nakoľko pozitívny prístup k práci s koňom sa veľmi rýchlo odzrkadlí na bežnom prežívaní života, pri ktorom sa zrazu pristihnete, že venujete pozornosť len veciam, ktoré chcete, nie tým, čo nechcete.

Na záver slovami Karen Pryor, ktorú budem ešte nespočetne veľakrát citovať, keďže momentálne som ponorená do jej knihy Reaching the Animal Mind:

"Oveľa silnejšie než konkrétne aplikácia je zmena, ktorú so sebou táto technológia - kliker tréning - prináša ľuďom, ktorý ju používajú. Keď sa prestanete spoliehať na averzívne ovládacie prvky akými sú výhražné signály, zastrašovanie a trestanie, a keď pochopíte, ako používať posilňovanie na získanie nielen rovnakých ale oveľa lepších výsledkov, vaše vnímanie sveta podstúpi obrovskú zmenu."

A i o tom je CT. O úplne obrátenom vnímaní sveta. Možno na hlavu postavenom alebo možno práve vrátenom späť na nohy. Pretože základným princípom CT je, že sa súsetredíme iba na to pozitívne, a nezaujíma nás to negatívne. A to pozitívne posilňujem opäť len a len pozitívne. A v tom je tá krása i sila CT.