Pracovali sme s novou odmenou - úlomkami lístkov zo zeme, čo ostali po balíkoch. V podstate senný prach by som to nazvala. Dakotu by niečo takéto v živote k nejakému mozgovému výkonu nemotivovalo, Molly to úplne stačí.
Lekcia bola super krátka, aby nemala šancu sa vytočiť či začať sa nudiť.
Molly bola trošku vyvedená z miery prítomnosťou môjho muža, ale ustála to bez výbuchu. Jej schopnosť skľudniť sa po prejave nespokojnosti sa náramne zlepšuje.
Pracujeme na akceptácií dotykov, lepenia sa do jej osobného priestoru... Svoju dôležitú úlohu tu zohráva target, pri ktorom sa naučila zotrvať a zároveň sa uvoľniť a vypnúť. Musím ju zamestnať a dať jej konkrétnu úlohu, keď rieším takéto "abstraktné" veci ako: pekne stoj kýn sa o teba opieram... keď som to robila tak, že som len klikala momenty, kedy bola v pohode, stále sa nám tam objavovali momenty, kedy vybuchla... keď dostane za úlohu dotýkať sa targetu, nevybuchuje vôbec a emočné rozpoloženie spojené so stacionárnym targetom sa nám krásne prenieslo do cviku "opieram sa o teba a ty si v pohode". Poučenie z bájky:
