Dnes bez kamery, baterka to neutiahla.
Rozhodla som sa trošku zmeniť taktiku a povenovať sa len a len cvičeniam bez pohybu, aby sa jej to úplne vrylo do mozgu, že target znamená pohodička. A postupne veľmi pomaličky sa začneme hýbať.
Riešili sme aj rušivé vplyvy, ktoré ju rozhadzujú emočne a zvykli viesť k agresívnym prejavom: blízky kontakt a pohyb človeka v jej priestore, prudké pohyby ako skackanie, vykročenie smerom k jej hlave zatiaľ čo žerie seno...a pristavenie stoličky k nej, vystúpenie na stoličku a zaťažovanie chrbta. Celý čas bola úplne suprová, občas sa zašklebila, ale vždy si spomenula na target a ten ju hneď upokojil.
Mali sme veľa sessions, ktoré som striedala. Stále som mala na sebe kapsičku, aby si zvykla na prítomnosť žrádla, čo ju zvykne rozrušiť. Myslím, že to už máme celkom zmáknuté v situácii, keď je po ruke seno a ona si žerie. Začnem ju čistiť a nerieši, dokonca prestane žrať a užíva si čistenie. Potom som odišla a zase prišla s tým, že začíname lekciu. Začíname to vždy dotykom na target. Pritom, ako som sa k nej blížila sa stalo a stáva sa to pravidelne, že má uši vzadu. Väčšinou som to ignorovala, ale nelepší sa to. Skúsila som preto toto jej výhražné gesto - pohyb hlavy smerom ku mne s ušami vzadu - akceptovať a zastavila som. Pomohlo to. Potom keď sa skľudnila a zase žrala, spokojná, že ma zastavila, som jej hodila na zem granule, priamo pod nos. Takýmto spôsobom som po pár opakovaniach mohla pristupovať úplne v pohode a vždy som počas môjho pohybu k nej hodila granule pod jej nos. Buď to neriešila vôbec a žrala si seno, alebo sa pekne pozerala. Tak som si povedala, že budem tieto jej prejavy rešpektovať a v tomto konkrétnom prípade to vyzerá podľa všetkého tak, že mi tým naozaj hovorí, nech jej dám pokoj, chce ma zastaviť, aby som nešla bližšie. Prečo, netuším. Dôležité je, že tento jej pocit je možné prepísať a to práve tým, že pri mojom pristupovaní k nej hádžem na zem odmeny.
. Avšak v iných situáciách, keď vybuchla a ohnala sa na mňa a ja som odišla, ju to vždy rozrušilo ešte viac a nemalo to tento efekt, takže v iných situáciách priamo v tréningu boli takéto prejavy frustrácie len emočným výbuchom bez cieľa vyšachovať ma mimo hru. Nechcela, aby som odišla, len sa potrebovala vyventilovať.
Uvidíme zase pozajtra, čo prinesie nový deň.
