Dnes skvelé stretnutia so skvelou mladou 2 ročnou kobylkou a úžasnou citlivou majiteľkou, ktorá si hľadá svoju cestu ku svojej štvornohej kamoške. Dnešný zážitok je presne jeden z tých, pri ktorých si hovorím, že moja klikacia záľuba má zmysel, baví ma a dokonca aj pomáha zraneným konským dušiam. Proste win win situácia. Ale rovnako viem pomoct aj tým nezraneným. A presne také sú aj dve kobylky, ktoré ma inspirovali k napisaniu tohto reportu. Jedna zranená, druhá nezranená (ok, viem od majiteľky, že kedysi zranená bola, ale to je už evidentne dávno zahojené :D). Obe mladé, obe nedržali zadné nohy. Každá iná, každá s iným dôvodom nedržania nôh a s každou bolo klikanie úplne odlišné, ale s každou rovnako fascinujúce a obohacujúce.
Prvou je kobca nezranena, ktora je u svojej majitely uz nejaky ten rok a majitelka s nou funguje cisto na pozitivke. Maju skvele nakrocene, avsak obcas az trosku prekrocene, co je prave kamen urazu. To je cely “problem” tejto kobylky, ktora je taka zhava do prace, ze bolo potrebne ju trosku zbrzdit a upokojit a uistit ju v tom, ze: ano, klikame, ano odmeny budu, ale az ked vypusti paru a uvolni oko a paradoxne, nech trosku viac vypne svoj namakany mozog :D.
Okrem upokojenia jej vsak bolo treba spravit aj kopyta na zadnych nohach, cize relaxaciu sme potrebovali dosiahnut ako prvu, lebo bez nej sahat na kopyta sa nevyplaca, co mojmu unavenemu mozgu dako nedochadzalo. Bola som v trosku schizofrenickom postaveni, kedy som frcala cely den v roli kopytara a cely den som struhala jedneho kona od druheho, a ja truba, neprepla som hned do klikacieho rezimu, ale brala som to tak klikacsky odflaknuto neprofesionalne stylom: skusime to praproste protipodmienovanie…obcasne odmenovanie, obcasne podrzanie nohy aj ked bolo citit protitlak na strane kobyly, ale vacsinou to zafunguje... ako to uz v tychto klikacich pribehoch byva, tento postup nebol nic moc pri jej psychickom nastaveni stylu: "majitelka ma odmeny, ja chcem silou mocou nieco robit" sa niet co divit, ze nezafungoval… Kobca bola proste cela na nervy, ze ona chce robit, krasny priklad toho, aky vie byt kliker obcas zaludny ak mame kona workoholika, maleho zavislacika.
U tejto kobylky len ciro cira pritomnost odmien vytvarala citelne napatie a sahat na kopyta v tomto napati proste nemalo zmysel, co doslo aj mojmu unavenemu mozgu, co bol uspech. Napomohla tomu pohotova majitelka :D Tak som prepla do klikacieho modu, struhanie kopyt sme premenili na lekciu navodenia relaxacie a cieleneho UCENIA drzania noh, nie nejake, sice mierne, zapasenie prelozene kontrapodmienovanim.
Prvy dolezity krok, ktory sme aplikovali - odmeny s nizsou hodnotou. Odmena s tou najnudnejsou hodnotou je asi slama - ano, poznam kona, dokonca ho mam doma, ktory pracuje za slamu, ju to proste prilis bavi a toto bol aj pripad tejto konicky. Seno v kombinacii so skrabkanim splnili ucel. Skrabkanim sme rychlo navodili pohodicku a potom sme mohli zacat klikat za to, ze kobca stoji a neriesi pritomnost odmien v dosahu a po kliknuti sme odmenovali senom. Pri odmenovani senom ma vzdy fascinuje, ako sa tie nabudene kone ukludnia. Seno zuju a sukaju dole krkom a kazdym sustom su kludnejsie a kludnejsie. Clovek by povedal, ze dosukaju par sust a prestane ich to bavit, ale ani nahodou. A co viac, dokonca i pri pouziti tejto najsamnudnejsej odmeny sa ucia. Workoholika len tak neodradite. Mali sme vyhrate. Zaradenie spravneho postupu a zvysovania kriterii, zaradenie viacnasobneho klikania v spravny moment a myslim, ze aplikovanie jedneho jedineho time outu, ked letela mierna nevinna necielena kopacka resp. vytrhnutie nohy s vykopnutim, nic nebezpecne, len prejav netrpezlivost a snaha zo strany kobyly ist rychlejsie, nam umoznili kobcu vystruhat v maximalnom klude a co je najdolezitejsie, vystruhat jej zadne nohy, ktore drzala ako profik a hlavne sa NAUCILA drzat ako profik, zatial nie proficky dlho, ale to pride. Skvela hodina, skvela lekcia, spokojna majitelka a pokojny kon, jasny treningovy plan ako dalej. Co viac clovek moze od zivota chciet? :)
Druha kobylka, rovnako stara, rovnaky problem: "nedrzi zadky, ale ze len preto ze kovac nemal trpezlivost a proste je mlada, chce to niekoho, kto sa s nou vyhra" zhodli sme sa s majitelkou v telefone… ok, ziaden problem, v tom mam prax, staci mladicu zabavit a v hlave som si uz podla predoslych skusenosti kobcu zaskatulkovala, ze to nic nebude… zobrala som horslyx, nejake lucerkove granule pre istotu ak by horslyx nezaberal a ideme na to. Kobylka skvela, komunikativna, i ked voci cudzim trosku nedoverciva, ale ta jej zvedavost vyhrala a po par sekundach sa nechala aj odomna - cudzej divnej neznamej - vyskrabkavat a uzivala si to na plne “gule”, na krku, na hrudi… a tak podla jej reakcii, ze ked jej to skrabkanie robi takto dobre, dokonca ide za mnou, nech pokracujem, tak ja teda pokracujem a posuvam skrabkanie smerom k zadku. A kobca stale v pohode, papula natiahnuta, nechala sa na zadku vyskrabkat asi dve sekundy, pri koreni chvosta a potom letela kopacka smerom ku mne, taka fajna bokovka a kobyla letela smerom odomna, totalne v soku neviem teraz ci zo mna ci zo svojej reakcie a strachu ze co bude nasledovat. Bola vo volnosti, takze mohla ujst…zaujimave bolo, ze som nespozorovala nejake vyrazne zatuhnutie v jej mimike a drzani tela, zaujimave bolo aj to, ze nedala inu vystrahu, ale hned isla kopacka a jedna z tych, ktore aj trochu mieria ale este nemaju za ciel skutocne trafit... tak mi doslo, ze dneska zadky robit nebudeme, ze je tam isto iste nejaka zaujimavejsia historia a teraz su na rade majitelia…
vysvetlit im, co sa v jej hlavinke asi odohrava, vyzistit presnu historiu s netrpezlivostou kovaca a co presne teda tato kobca, s ktoru sa fakt budeme musiet vyhrat, ale inym sposobom, nez som mala pripravene v skatulke…vraj pan kovac kona priviazal a drzal a upozornoval majitelku, ze v ziadnom pripade nepustit, lebo ked pusti, tak ju nauci kopat a to predsa nechceme a hlavne, nemoze nam tu nejaka pubertacka predsa skakat po hlave, ma drzat a hotovo, ma vediet kto je sef… majitelia sa s tym sice celkom nestotoznovali, ale poznate to, ked nejaky “odbornik” prehlusi vase pocity, lebo ved vy predsa len nemate tie skusenosti…..vysledok sa nezhoduje s planom odbornika, drzanie nohy za kazdu cenu u niektorych koni aj napriek odporucaniam vedie ku kopaniu a prerastaniu pubertacky cez hlavu... kobca patrila k tym, ktore si extremne rychlo spajaju veci a negativne asociacie vyskakujuce pri comkolvek co pripominalo kovaca nas sprevadzali cely den... nastastie lucerka, pohodova atmoska, skrabkanie, pozorovanie starsej kobyly pri struhani, a kobcina uzasna nekonecna zvedavost vzdy vyhrali...
pravdupovediac, netusila som, ako daleko sa dostaneme v ten den, majtielov som hodila do vody, netusili, ze co za trening to ja robim, len poculi, ze mam trpezlivost... citali a videli horsemanship a ten aj tak trochu ocakavali a teraz som ich musela postavit pred realitu, ze horsemanship robit nejdeme, ale ze si proadime aj bez neho, ziadne strachy... no a taky detail, ze ideme pouzivat zradlo ako odmenu.... nejako som necakala na ich reakciu, proste som s konom zacala pracovat a vsetko im vysvetlovat, co mi hadam odpustili, ked videli pokroky za tych par kratkych lekcii...
zacali sme klikat, nech sa ukaze jej “prava” tvar a povaha v pritomnosti zradla… kobca sa trosku tlacila, troska sacovala, na majitelke mala odskusane take to vytlacanie plecom, ktore ked zistila ze nefunguje tak to vzdala aj s tym a za par minut stala s hlavou rovno a relaxovana, uvolnena, no uplne ako profik, samozrejme vo volnosti…jasnacka, nebolo to ukoncene, ale na prvu lekciu sme sa dostali fest daleko a kobyla je proste extermne chapava a zaroven nie je zase z tych, co by sli do agresivity spojenej so zdrojarinou, takze pohodicka... dakovala som Bohu za to :D
ked som struhala starsiu kobylu, jej partacku, tak nam mlada stale asistovala, vsetko chcela ovonat, vyskusat, ochutnat a nasledne sa nam podarilo s mnozstvom odmien, spravneho casovania a pomalickeho navysovania casu drzania nohy urobit predne kopytka.. robili sme to sice na ohlavke a voditku, lebo vo volnosti by sme sa nepohli, ale na konci uz kobca dvihala lepsiu nohu sama a vobec ju nevytrhavala…krasa…kopytka ako nove, kobca spokojna, majitelka spokojna, vena spokojna, ze aj takto narychlo nam kliker zabral… po prvom kopajucom kontakte, kedy som na sebe nemala nic co by suviselo s upravou kopyt, len som sa s kobcou vo volnosti zoznamovala a ona na mna nasmerovala take delo, som si nebola ista, ako to cele vypali… proste casovy tlak, vedomost o tom, ze som tu len dnes par hodin, kopyta spravit treba, ale nasilu v ziadnom pripade nie…
Najzaujimavejsi rozdiel medzi tymito dvomi kobylkami bol vo vztahu s ludmi a k ludom.. jedna mala uz historiu so svojou majitelkou a len pozitivnu a ked aj vykopla, tak to bolo len take to netrpezlive, prilis hyper workholicke, ze dajte mi tie odmeny, kriteria si budem dvihat sama, no deal, ziaden problem, 3 sekundovy time out to poriesil… ale ta druha, tak vztah s ludmi mala taky trosku schizofrenicky, mala o nich zaujem, ale zaroven sa ich vdaka predoslym skusenostiam s kovacom bala…majitelka mi rozpravala, aka bola kobylka kedysi suprova, do momentu kedy zazila toto s kovacom a podla toho co mi rozpravala som pochopila, ze aj do momentu, ako s nou zacala robit napojenie v kruhovke.. ked som sa objavila s bicom vo vybehu som pochopila, ze toto bol zrejme hlavny kamen urazu, preco zmenila svoj vztah k majitelke vo vseobecnosti. toto zvieratko bolo totizto tak extremne citlive, ze ked som vosla do vybehu s lonzovacim bicom, sice ma uz poznala a vedela, ze so mnou sa deju super veci a hned sa chcela kontaktovat, tak tentokrat vyslovene zdrhla co najdalej a schovala sa za svoju staru spolubyvajucu… ale, opat sila pozitivky, bic som hodila na zem, zavolala som ju ku mne, kobca sa hned chytila, cez par klikov sme prisli k bicu a po par klikoch sa ho dotykala ako targetu.. samozrejme, musela som byt velmi opatrna, zacat najskor s bicom na zemi, co kobylke nerobilo ziaden problem… ale odmenovala som vela to, ze sa ho dotyka na zemi, potom som ho postupne brala do ruky a akonahle sa ocitol v ruke vo vzduchu nad zemou, tak kobyla otocka a uprk… ale v momente jej to zaroven nedalo, otocila sa naspat a zacala ist k nemu, co vysluzilo mnozstvo kliknuti na ceste ku mne….to su tie momenty na nezaplatenie, ktore pochopia len pozitivkari...
tiez bolo tazke sa od niecoho odrazit, kedze v tomto pripade, narozdiel od predosleho, neboli medzi majitelkou a kobcou vytvorene ziadne zakladne komunikacne cesty, takze sme sa nemali tak uplne od coho odrazit resp. co z historie pouzit...
tato dvojica bude musiet najskor prejst zakladmi, ale kobylka sa uci extremne rychlo, majitelka je odhodlana, takze to urcite spolocne dotiahnu az k vysnivanemu spolocnemu jazdeniu..
mna osobne to s takymito citlivymi konmi bavi najviac, bavi ma pozorovat ako ich postoj posuva od: "viac neverim, nez chcem byt s clovekom", az k tomu: "viac chcem byt s clovekom, aj ked este uplne neverim" a skonci to tym, ze: "uplne mu verim a nic neriesim, podme konecne nieco robit".. to je presne ten moment, kedy si my, majitelia viacerych koni, ktore zacnu milovat ucenie novych veci hovorime, ze preco sme s tym len zacali :D
vysledok dna bol, ze som kobcu mohla pohladit po zadnej nohe az smerom k pate, pricom stala s relaxovanou hlavou a po kliknuti cakala pekne na odmenu… bingoooo…. potom prisla na rad majitelka, nech si to vsetko vyskusa.. a tam mi zase raz doplo, aky je kliker uzasny, ale ani nahodou nie jednoduchy…. ako treba vediet kedy tie kliknutia odstupnovat, ako krmit, ako sa postavit, ako reagovat ked sa kon zacne krutit okolo nas, ako mat v sebe istotu a jasnost a ako sa to hned kona rozhodi, ked tam ta jasnost a istota nie je… a ako sa naucit tu istotu a jasnost bez toho, aby sme kona zmagorili a vyhli sa problemom ked sme sami zaciatocnici? no to mili moji vobec netusim a budem vdacna za nejake namety :D… majitelka v tomto pripade bola velmi sikovna. O kllikri nic nevie, hodila som ju do vody a len som vdacna vesmiru, ze ma taku pohodovu kobylku, ktorej jediny problem je strach, majitelka ma cit, principy co som jej stihla povedat pochopila… tak sa tesim na dalsie struhanie :D
