Clicker tréning - motivácia pamlskami? Preboha, len to nie!
Clicker tréning - CT - je predovšetkým pozitívny spôsob učenia koní. Učenia čohokoľvek, čo si vysnívate - spôsobom pozitívnym - čiže za používania niečoho, čo koňa motivuje, z čoho má len a len dobrý pocit, čo sám vyhľadáva. Prečo? Pretože učenie pri ktorom má žiak len pozitívne skúsenosti a dostane za svoju účasť čosi, čo má rád a čo sám vyhľadáva, prebieha neporovnateľne rýchlejšie a vytvára medzi žiakom a učiteľom silnú väzbu založenú na dôvere. A keďže kone vyhľadávajú žranicu akéhokoľvek druhu - teda rastlinného pôvodu samozrejme, tak práve to je pre ne najväčším motivátorom pri učení. Bodaj by aj nie, bez žrania by predsa neprežili!
Určite teraz krútite hlavou a ťukáte si na čelo - veď kôň pre žrádlo nikdy robiť nebude. A vôbec, to vie už každé malé decko, že koňa netreba z ruky kŕmiť, lebo potom Vám nedá pokoj a bude nebezpečný, lebo sa bude dožadovať toho svojho - žrádla. Stop. Zamyslite sa prosím nad týmito poslednými dvomi tvrdeniami, ktoré si absolútne odporujú:
1) Žiadny kôň pre žrádlo robiť nebude.
2) Koňa nesmieme kŕmiť z ruky, lebo sa ho nezbavíme, bude sa dožadovať žrádla.
Tak ak ho žrádlo nemotivuje - nebude preň robiť, prečo sa ho tak dožaduje, keď vie, že máme niečo vo vrecku a "ide po nás"?
Verím, že prvé tvrdenie sme teda úspešne vyvrátili samotnou skúsenosťou každého koniara i samotným známy tvrdením č. 2. Čo ale potom s tým, že sa kôň žrádla dožaduje? To je viac ako jednoduché. Dožaduje sa ho preto, lebo ho nikto nikdy nenaučil sa pri jedle vhodne správať. A to je to prvé, čo sa s clickrom naučí, že žrádlo k nemu príde len vtedy, keď si ho nebude vynucovať a bude pekne stáť. Aha, takto.
Prečo teda všetky kone kŕmené z ruky - nepoznajúce prácu s clickerom - idú po ľuďoch len čo zašuštia sáčkami alebo majú plné vrecka nejakých konských dobrôt? Pre jedinú a veľmi ľahkú vec - lebo sa to naučili. NIkto v živote im nevysvetlil, ako sa majú pri podávaní žrádla alebo kŕmení z ruky správať. Naučili sa to tak ako sa naučia všetko ostatné.
Keď prídete prvýkrát ku koňovi s nejakým sáčkom plným suchého chleba a tento kôň ešte niečo také nezažil, ani sa za vami neobzrie, na šušťanie sáčku absolútne nebude reagovať ani na to, že niečo z neho vyťahujete a idete s tým smerom k nemu. Až po prvom ochutnaní - tzn. prídete k nemu a nech robí čokoľvek, mu ten chleba dáte - pochopí, že je to niečo požívateľné tak akurát do brucha a bude chcieť viac. A vy čo urobíte? No dáte mu viac = naučíte ho, že keď chce viac, bude to mať. A potom príde bližšie k vám a bude sa na vás tlačiť a bude si dožadovať viac a viac a vy už nebudete vedieť čo máte robiť, tak len hodíte chleba na zem a pri prvej príležitosti skočíte šípku za ohradu. A čo z toho má ten kôň? Lekciu ktorej výsledkom je naučené správanie - šušťanie sáčku = niečo dobré = keď prídem úplne blízko k človeku, dostanem tú dobrotu. Vy vlastne to správanie odmeníte a koňa naučíte, žrádlo v rukách človeka = žrádlo pre koňa. Dobrá správa je, že rovnako ako sa naučí že šušťanie sáčku = žrádlo, naučí sa spojiť akýkoľvek zvuk, signál i hmatový, vizuálny, pachový s tým, že príde žrádlo - staré známe klasické pavlovove podmieňovanie ešte zo základky.
Druhá vec, ktorú rovnako ľahko naučíte ako to, že sa tlačí na človeka je, aby sa na človek netlačil. Ako? Tak, že to žrádlo dostane len a len vtedy keď stojí pekne v kľude na svojom mieste a udržuje si od Vás patričný odstup a rešpektuje Váš osobný priestor. Také ľahké to je. Samozrejme kone, ktoré sú naučené si žrádlo od ľudí vymámiť nie práve príjemnými spôsobmi a ktoré sú dôvodom k všetkým tým výstrahám a nápisom - nekŕmte kone z ruky - s takýmito koňmi to zaberie kúštik viac času. A kone, ktorú sú agresívne akonáhle je žranica v okolí, s takými ešte o väčší kúštik dlhšie. Ale dá sa to a čo je najdôležitejšie, bez akýchkoľvek trestov a donucovacích prostriedkov. Lebo každý rozhľadený psychológ i behaviorista vie, že trest je veľmi nespoľahlivý nástroj a priam nevhodný nástroj na učenie.
So správnou prácou s princípmi učenia, správnymi timingom a správnym zvolením kritérií a hlavne bez trestov sa dá krásne naučiť nielen taká škôlkárska vec ako správne móresy pri stolovaní, ale i čokoľvek iné, čo si vysnívate. Nepotrebujete k tomu žiadne zázračné zaklínačské schopnosti, ktoré majú len vyvolení, ani žiadne špeciálne tajné techniky, ktoré vás naučia len za veľké peniaze. Jediné, čo potrebujete, je preniknúť do tajov teórie učenie = princípov, ako sa učia všetky živčočíchy na tejto zemi vrátane ľudí a môžete tak vytvoriť krajší svet nielen pre svojho koňa, ale i pre svoje okolie, nakoľko pozitívny prístup k práci s koňom sa veľmi rýchlo odzrkadlí na bežnom prežívaní života, pri ktorom sa zrazu pristihnete, že venujete pozornosť len veciam, ktoré chcete, nie tým, čo nechcete.
Na záver slovami Karen Pryor, ktorú budem ešte nespočetne veľakrát citovať, keďže momentálne som ponorená do jej knihy Reaching the Animal Mind:
"Oveľa silnejšie než konkrétne aplikácia je zmena, ktorú so sebou táto technológia - kliker tréning - prináša ľuďom, ktorý ju používajú. Keď sa prestanete spoliehať na averzívne ovládacie prvky akými sú výhražné signály, zastrašovanie a trestanie, a keď pochopíte, ako používať posilňovanie na získanie nielen rovnakých ale oveľa lepších výsledkov, vaše vnímanie sveta podstúpi obrovskú zmenu."
A i o tom je CT. O úplne obrátenom vnímaní sveta. Možno na hlavu postavenom alebo možno práve vrátenom späť na nohy. Pretože základným princípom CT je, že sa súsetredíme iba na to pozitívne, a nezaujíma nás to negatívne. A to pozitívne posilňujem opäť len a len pozitívne. A v tom je tá krása i sila CT.
