Clicker tréning - nová paradigma v prístupe k učeniu zvierat
V clicker tréningu sa objavujú isté pravidlá, ktoré vychádzajú z jeho podstaty, ktorou je čisto pozitívne učenie - učenie bez trestov a negatívneho posilňovania. To celé vychádza z nespočetných vedeckých výskumov, ktoré dokázali a stále dokazujú, že učenie, pri ktorom sa používa pozitívne posilňovanie sa deje oveľa rýchlejšie, efektívnejšie, naučené odpovede sú stabilné a zviera si ich zapamätá na veľmi dlhý čas, ktorý môžete udávať v rokoch, ba možno i do konca života.*
Aký je rozdiel medzi tradičným spôsobom učenia a CT?
Predovšetkým v nástrojoch učenia. CT používa výlučne pozitívne posilňovanie a sústredí sa len na to, čo chceme aby kôň robil, nie na to, čo nechceme. Takže ak máme koňa, ktorý nás pri vodení predbieha, to si nevšímame, ale venujeme pozornosť a kliknutie vždy situáciám, kedy ide práve pekne popri nás. A to môžu byť sekundy. Avšak kôň veľmi rýchlo pochopí, že práve to kráčanie popri nás mu prinesie jeho žiadaný pamlsok a nie kráčanie pred nami.
Kôň má vždy pravdu
Akonáhle kôň nerobí to, čo sme mu signalizovali, tak nikdy to nie je konská strana, kde sa hľadá vina. Vždy je k tomu nejaký dôvod a to, že kôň nesplnil našu požiadavku, je len a len náš "problém", ktorého väčšinové riešenie súvisí s tým, že sme boli nejasní v tom, čo požadujeme alebo kôň tento signál ešte dostatočne nepozná - nie je ho jasne naučený - alebo sme si vybrali príliš vysoké kritérium a kôň ešte nerozumie, čo chceme. Jednoducho a jasne, je to naša zopovednosť nájsť dôvod k tomu, prečo kôň na daný signál nereaguje. Tiež je naším pričinením, ak nás má kôň proste na háku :D.
Kôň nám ponúka správanie dobrovoľne
Ako som spomínala, veľmi málo sa používa negatívne posilňovanie. Samozrejme, pri jazdení sa tlaku nedá vyhnúť, veď tlak spôsobujeme už len tým, že sedíme na konskom chrbte. Ale keď koňa niečo učíme, nikdy sa k tomu nepoužíva tlak proti ktorému by vyvinul akýkoľvek protitlak, sú to len jemné dotyky. Jednotlivé cviky, ktoré koňa učíme, musí kôň robiť dobrovoľne, bez nátlaku.
Je mi jasné, že po rokoch skúseností s klasickým tradičným spôsobom si to ani neviete predstaviť, veď ako naučím koňa napr. zastaviť bez toho, aby som ťahal za oťaže? alebo ako ho naučím ísť doľava, doprava, ustupovať na holeň? Ako naučím remontu vykročiť pri prvom nasadnutí? Sú na to veľmi jednoduché postupy, ale o tom niekedy inokedy.
Podnet vs. povel
V CT sa zásadne nepoužíva slovo povel, pretože povel znamená, že zviera musí spraviť, čo sme mu prikázali. Je to viac príkaz ako dohovor. Zviera v podstate nemá na výber ak sa nechce dostať do problémov. Pokiaľ nespraví, o čo ho žiadame, začneme naň tlačiť viac a viac až kým to, čo sme mu zavelili nakoniec urobí.
V CT je práve opačný prístup. Pokiaľ zviera nespraví, to čo sme chceli, hľadáme chybu v nás alebo v jeho zdravotnom stave. Určite sa na zviera netlačí. To, že nespolupracuje je len výsledkom našej práce a neschopnosti.
Zviera dostáva podnet vždy len raz a pokiaľ nezareaguje hneď, je nám jasné, že čosi nie je v poriadku. Jeden príklad s kobylou Molly. Medzi Molline obľúbené cviky patrí cúvanie. Jedného dňa som jej dala podnet na cúvanie a ona neregovala. Bola som si viac než istá, že vie, čo chcem, nakoľko to bolo jej obľúbené správanie a poznala ho už veľmi dlhú dobu. Keď som sa pozrela na jej kopytá, bolo mi jasné, čo je vo veci. Mala príliš dlhé špičky a roztiahnutú bielu čiaru. Pri cúvaní ide na zem prvá špička a dochádza k veľkému zaťaženiu v tejto oblasti a tak sa tomu vyhýbala, bolelo ju to. Po správnej úprave kopýt cúval opäť bez zaváhania a s radosťou. TO je len jeden z mnohých príkladov, kde nám CT umožňuje skutočne veriť koňovi a jeho rozhodnutiam. Veď prečo by sa vyhýbal niečomu, čo mu za normálnych okolností prinesie to, čo má rád?
Podnet sa preto považuje viac za zelenú na semafóre, ktorá hovorí, že dané správanie môže vykonať. Je totižto bežným javom pri trénovaní zvierat pomocou CT, že keď sa naučia nejaké správanie - zistia, že to im prinesie ich dobrotu - tak to správanie tzv. na nás "hádžu" - akonáhle nás uvidia, začnú to robiť. Je to normálne a hovorí to len o tom, že kôň je pripravený, aby sme pridali k správaniu podnet - signál, ktorý hovorí, že chceme, aby to správanie vykonal. AKonáhle toto pochopí a správanie sa dostane pod stimulus control, je po probléme. Preto cue - podnet je zelenou na semafóre.
Podnet je ale zároveň otázka, či spraví to, čo navrhujeme. Ak nie, hľadáme k tomu dôvod, nenútime ho nech spraví čo sme si zaumienili za každú cenu. A nech sme si akokoľvek istý, že kôň vie,čo chceme, môžem vám s istotou potvrdiť,že kôň má vždy dobrý dôvod, prečo práve to alebo ono spraviť nechce alebo to spravil inak. A tým dôvodom v drvivej väčšine prípadov býva - zdravotný problém, zlá skúsenosť (tzv. poisoned cue) alebo to, že jednoducho ešte daný podnet dostatočne nepozná. Ako som už spomínala, prečo by sa vyhýbal k vykonaniu niečoho, za čím nasleduje len to, čo on chce.- kliknutie a pamlsok?
Učenie podnetov
Učenie podnetov - signálov pre jednotlivé správania sa deje presne naopak ako v tradičnom učení. Pri tradičnom učení napr. psa ako si sadnúť mu hovoríme sadni a tlačíme mu na zadok. A pes nemá ani len šajnu čo od neho chceme, ale dotlačíme ho k sadnutiu až si po niekoľkých razoch spojí slovný podnet sadni s posunutím svojho zadku smerom k zemi. Je to však ako keby niekto na vás hovoril cudzím jazykom a keď by ste nereagovali, tak by na vás začal zvyšovať hlas viac a viac a vy by ste netušili prečo. Tak presne to sa deje. V CT najskôr naučíme samostatné správanie a až potom, keď ho zviera ponúka, k nemu pridáme podnet, s ktorým si spojí to konkrétne správanie.
Myľné pohľady na CT
Mnoho ľudí si myslí, že CT je nepoužiteľný pre športové účely alebo pre jazdenie samotné a že je to len taká hračka, ktorá v serióznom jazdení nemá miesto. Ja osobne sa síce k jazdeniu tak skoro nedostanem - pracujem s mladými koňmi, ktoré chcem perfektne naučiť zo zeme všetko potrebné pred tým, než to budem od nich požadovať zo sedla - ale je mnoho ľudí, ktorí používajú CT a pretekajú či už v drezúrnych alebo westernových disciplínach. Nehovoriac o tom, že každý CT má kone na jazdenie a jeho cieľom je mať spoľahlivého dobre prijazdenéhom,
Ďalším z predsudkov ľudí, ktorí o CT len čosi čítali, ale nikdy nezažili ani nemali vlastnú skúsenosť je tvrdenie, že kôň pre žrádlo urobí čokoľvek a potom to nerobí pre nás. Nie je to pravda. To je to isté ako keby sme tvrdili, že ľudia, ktorí majú radi svoju prácu by nemali za ňu dostávať peniaze, lebo inak to budú robiť len pre peniaze. Nikto z nás, nech akokoľvek máme radi to, čo robíme, nebudeme chodiť denno-denne do roboty len za dobré šéfove slovo. Je to úplne normálna vec, že za svoju prácu si pýtame plácu. Prečo by to malo byť inak u koní, psov, mačiek, potkanov, veľrýb?
Ďalším nesprávnym názorom je, že pri CT musíme klikať a odmeňovať každú blbosť i to, čo už kôň vie. V prvom rade, kliká sa len pri učení nových vecí a tie, čo už kôň ovláda, tam už na klikanie nie je dôvod. Keby sa klikalo pri všetkom, čo už kôň vie a pozná, stratilo by kliknutie svoju účinnosť a svoj význam.
Stretla som sa už i s názorom v nejakom článku o učení, kde sa spomínal CT, že klikanie po čase funguje bez žrádla. Áno aj nie. Klasický CT uzatvára so zvieraťom od prvej hodiny dohodu, že kliknutie je signál pre prichádzajúce žrádlo. Avšak sú i tréneri, ktorý kde tu kliknú tam, kliknú, ale žrádlo nepríde po každom kliku. Sú na to rôzne názory a každý robí to, čo mu najviac vyhovuje. Určite však neexistuje nikto, kto by po čase len klikal a vôbec nepoužíva žrádlo. Tým by silu klikra - ako nositeľa informácie posilneného následným podaním pamlsku - úplne znegoval a pre zviera by kliknutie nemalo po čase žiaden význam. Lebo kliker je sekundárny posilňovač, čiže vzniká spojením s niečím, čo má vysokuú hodnotu. Bez toho je kliker len šum okolia...
Mnohí považujú klikanie a podávanie žrádla za obťažujúce. Musím však z vlastnej skúsenosti povedať - ba dokonca som niekde čítala i vedeckú štúdiu o tom - že je to nanajvýš príjemná skúsenosť dať koňovi niečo, čo má rád vždy, keď sa posunieme spoločne o krok vpred. Vraj sa pri tom vylučujú hormóny lásky, keď kŕmime zviera - alebo varíme večeru pre iného človeka. Nie nadarmo sa teda hovorí, že láska ide cez žalúdok;).
Násrahy CT
Jediná nástraha je tá, že kôň začne sám rozmýšľať a ponúkať nám správanie. A to môže byť niekedy veľmi frustrujúce - ako pre koňa, tak pre človeka. Jediné, o čom to svedčí je, že jednotlivé správania, ktoré kôň ponúka ešte nie sú dostatočne pod kontrolou - kôň si ich nespojil s konkrétnym signálom, ktorý mu dáva zelenú k tomu, aby dané správanie vykonal. Akonáhle sa správanie dostane pod "stimulus control" ako sa hovorí v CT, tak je po probléme. Učiť kone, ktoré poznajú pravidlá hry CT je viac než radosť, pretože tieto kone rozmýšľajú a hľadajú odpovede na naše otázky. Je to skutočný rozhovor.
*Krátka príhoda spred pár dní. Išla som kobylu Dakotu učiť jeden cvik, ktorému som sa dlho vyhýbala. Je síce veľmi prospešný a použiteľný ba priam potrebný pri učení mnohých praktických vecí, avšak nie je to taká zábava ako učiť koňa španielsky krok, resp. nie je to také efektívne na pohľad. Ale budiš. Prišla som k nej odhodlane že teda ideme na to. A čuduje sa svete, ona presne vedela, čo po nej chcem. Bolo evidentné, že sme to už spolu robili a že to bola naučená. ROzdiel bol len v tom, že ja som si nepamätala, že to už vie. Našťastie ona si to pamätala veľmi dobre a hneď ma presvedčila o tom, aký je CT účinný spôsob učenia. Až neskôr počas dňa sa mi začali vybavovať spomienky, že som ju to už učia a časovo to bolo približne pred viac ako dvomi rokmi. Celkom pekný čas na to, že požadovaný cvik spravila tak dobre a čisto, ako keby som ju o to naposledy žiadala pred minútou.
