Trošku teórie alebo ako to je s tým učením (sa)?
Veľmi zjednodušene, každý nový cvik, ktorý chceme koňa naučiť - či už je to hlava dole, vykročenie, nacválanie, zastavenie, postavenie sa na zadné či na predné či na hlavu či na ucho sa dá naučiť len dvomi spôsobmi:- buď budeme robiť koňovi niečo, čo mu je nepríjemné a chce sa tomu vyhnúť
- alebo mu ponúkneme niečo, čo má rád a bude rozmýšľať ako sa k tomu dostať
V prvom prípade sme my tí prví, ktorí vykonávajú akciu - vytvárajú na koňa tlak, ktorému sa kôň chce vyhnúť. Klasický príklad je tlak na ohlávku, ktorý má signalizovať, aby kôň vykročil. Keď sa s tým stane prvýkrát v živote, tak pôjde proti tomu tlaku. My ale zotrváme a v momente, ked zacítime čo i len náznak povolenia na strane koňa, povolíme aj my. Odoberiemie niečo, čo je koňovi nepríjemné a dosiahne tak pokoj. Treba si ale uvedomiť, že dosiahne, niečo, čo už mal, predtým, než sme mu to narušili. Sme v podstate taký narušitelia a motivácia koňa je zbaviť sa toho, čo narušilo jeho pokoj.
V druhom prípade dáme koňovi niečo, čo sám vyhľadáva a považuje za odmeňujúce. U žrebcov to môže byť pohyb, u kobýl skôr to žrádlo. Alebo poškrabkanie na miestach, kam si nedočiahne kôň sám a dáva jasne najavo, že je to pre neho vysoko hodnotná vec, také škrabkanie. Kôň chce, aby sme ho škrabkali viac a viac. Krásny prípad sú žriebätá. Veľmi rýchlo sa naučia chodiť za človekom, keď z toho majú svoje obľúbené škrabkanie. A to je ten rozdiel. Kôň vyhľadáva niečo príjemné, A hlavne, on vytvára akciu, aj iniciatívny, rozmyšľa, ako sa k tomu dostať. A naším cieľom je už len usmerniť ho a ukázať mu cestu, ktorá vedia k tomu, po čom on túži.
Ak si myslíte, že sa to dá i inak, tak vás sklamem. Toto sú dva základné princípy, ktoré sa inak nazývajú i pozitívne alebo negatívne posilňovanie. U bežného človeka slová pozitívne a negatívne evokujú čosi dobré alebo zlé. V tomto prípade však na to prosím zabudnime. Sú to termíny prepožíčané z vedy a preto i ich význam je čisto neosobný, matematický,, faktický. Preto považujme slovíčko pozitívne za čosi, čo nesie náboj plusový a negatívne zase mínusový náboj. V praxi to znamená, že pri pozitívnom posilňovaní - plus - niečo prinášam, dávam, kôň niečo dostáva, v tomto prípade niečo, čo má rád. Pri negatívnom zase naopak - mínus - niečo beriem preč, odoberám, zbavujem koňa niečoho, vo veľkej väčšine ho zbavujem tlaku.
Tieto dva spôsoby učenia však vyvolávajú v mozgu dve rozličné cesty - procesy. Pri pozitívnom je kôň v naladení hľadania - hľadania čohosi, čo chce. Pri negatívnom je v naladení vyhýbania sa čomusi, čo mu nie je príjemné = tlak. Pri pozitívnom (Rplus) posilňovaní používame najčastejšie žrádlo, pri žriebätách stačí poškrabkanie, pri mnohých plemenách psov hra. Pri negatívnom musím najskôr vytvoriť čosi, čoho sa chce kôň zbaviť, tzv. averzívny podnet = začnem tlačiť, koňovi to začne byť nepríjemné a spraví čo chcem, prestanem tlačiť. Kôň sa uči práve v tom momente, keď som prestala tlačiť. Preto je dôležité, čo sa odohrávalo v sekunde, kedy som odobrala tlak. To, čo kôň práve robil bude s najväčšou pravdepodobnosťu skúšať robiť opäť keď vznikne rovnaká situácia - posilnila som jeho odpoveď pre budúce rovnaké podmienky. Príklad: tlačím koňovi na hruď a on stojí. Ja však tlačím až dovtedy, kým nespraví prvý náznak kroku vzad - na začiatok len veľmi mierne posunutie ťažiska, len jeho myšlienka ustúpiť dozadu spôsobí to, že ja tlak odoberiem. Keď priložím ruku druhýkrát kôň - je to samozrejme individuálne koľko opakovaní komu treba - už spraví krok vzad.
